24 hodín Le Mans je pretek, v ktorom sa desaťročia stretávali odvaha jazdcov, technická genialita konštruktérov a túžba posúvať hranice automobilov. Niektoré rekordy však zostali v minulosti z jednoduchého dôvodu – svet motoršportu sa zmenil a podmienky, za ktorých vznikli, už neexistujú.
© Spark | 24h-lemans | caradisaic | X | motorsportmagazine
Jeden z nich je mimoriadne pôsobivý. 405 km/h. Práve takú rýchlosť dosiahol v roku 1988 Roger Dorchy na prototype WM P88-Peugeot počas samotných 24 hodín Le Mans. Miestom, kde sa zapísal do histórie, bola legendárna rovinka Mulsanne Straight.
Rovinka, ktorá bola dlhá niekoľko kilometrov
Dnes si možno ťažko predstaviť, čo znamenalo ísť v pretekárskom automobile rýchlosťou viac ako 400 km/h. Mulsanne Straight bola v tom čase prakticky jedna obrovská skúška odvahy. Pred zavedením šikán predstavovala niekoľkokilometrový úsek, na ktorom mohli prototypy naplno využiť výkon svojich motorov.
A práve tu sa začala písať jedna z najpozoruhodnejších kapitol histórie Le Mans.
WM P88 nepatril medzi továrenské giganty typu Porsche, Jaguar alebo Mercedes-Benz. Projekt WM bol skôr malým francúzskym tímom, ktorý sa rozhodol dokázať, že aj relatívne malý konštruktér môže na najväčšom vytrvalostnom preteku sveta zaujať.
Výsledkom bola rýchlosť, ktorá dodnes vyráža dych.
405 km/h – rekord, ktorý už nebude prekonaný
Roger Dorchy dosiahol podľa oficiálnych údajov ACO 405 km/h počas pretekov v roku 1988. Zaujímavé je, že tento rekord nie je iba historickou kuriozitou. Jeho prekonanie je v podstate nemožné.
Dôvodom sú šikany na Mulsanne Straight, ktoré boli do trate pridané v roku 1990. Ich cieľom bolo znížiť maximálne rýchlosti a zvýšiť bezpečnosť jazdcov. Z pôvodnej niekoľkokilometrovej rovinky tak vznikol úsek prerušovaný pomalšími zákrutami.
Moderné prototypy sú pritom technologicky úplne inde než autá z osemdesiatych rokov. Majú sofistikovanejšiu aerodynamiku, hybridné systémy, dokonalejšie brzdy, pneumatiky aj elektroniku.
Napriek tomu už nemajú možnosť zopakovať podmienky, za ktorých vznikol Dorchyho rekord.
Le Mans ako laboratórium automobilového priemyslu
Práve v tom spočíva jedno z najväčších čarov 24 hodín Le Mans. Preteky nikdy neboli iba o tom, kto príde prvý do cieľa. Počas desaťročí sa stali obrovským laboratóriom, v ktorom výrobcovia skúšali technológie, ktoré sa neskôr dostali aj do sériových automobilov.
Na Le Mans sa testovali a presadzovali napríklad kotúčové brzdy, priame vstrekovanie paliva, radiálne pneumatiky, halogénové svetlomety či LED technológia.
Aj preto má víťazstvo v Le Mans inú hodnotu ako obyčajné víťazstvo v automobilových pretekoch. Vyhrať znamená dokázať, že automobil dokáže byť nielen rýchly, ale zároveň aj spoľahlivý počas celých 24 hodín.
Rekordy, ktoré rozprávajú príbeh
Dorchyho 405 km/h je iba jedným z rekordov, ktoré ukazujú, ako veľmi sa Le Mans počas desaťročí zmenilo.
Absolútny rekord prejdenej vzdialenosti v pretekoch drží Audi R15+ TDI z roku 2010. Posádka Timo Bernhard – Romain Dumas – Mike Rockenfeller absolvovala 397 kôl a prešla neuveriteľných 5 410,713 kilometra pri priemernej rýchlosti 225,228 km/h.
A ďalší rekord, ktorý ukazuje výnimočnosť tejto trate, patrí Tomovi Kristensenovi. Dánsky jazdec získal v Le Mans celkovo deväť víťazstiev, čo je dodnes najviac zo všetkých jazdcov.
Keď čísla prestanú byť iba číslami
405 km/h je na papieri iba jedno číslo.
Za týmto číslom sa však skrýva automobil idúci na hranici svojich možností, jazdec, ktorý musel udržať koncentráciu v extrémnej rýchlosti, a trať, ktorá bola v tom období jednou z najrýchlejších na svete.
A práve preto je Le Mans taký výnimočný. Niektoré rekordy sú prekonané. Iné zostanú navždy zapísané v tabuľkách. A potom sú tu rekordy ako 405 km/h Rogera Dorchyho, ktoré pripomínajú dobu, keď bola Mulsanne Straight miestom, kde sa automobilové preteky doslova pretekali s hranicami fyziky.
Dnes už môžu byť autá rýchlejšie, bezpečnejšie a technologicky dokonalejšie. Ale 405 km/h z roku 1988 zostáva jedným z najpôsobivejších čísel v celej histórii 24 hodín Le Mans.