Fuji Speedway patrí medzi najvýznamnejšie okruhy v histórii japonského motoršportu. Leží v prefektúre Šizuoka, približne 100 kilometrov od Tokia, a jeho charakteristickou kulisou je majestátna hora Fudži. Už od 60. rokov sa na tomto okruhu píše história vytrvalostných pretekov, v ktorej sa stretávali japonské automobilky Toyota, Nissan a Mazda s najväčšími európskymi výrobcami.

© fsw
Dnes je Fuji neodmysliteľnou súčasťou kalendára FIA World Endurance Championship (WEC). Cesta k dnešnej šesťhodinovke však bola dlhá a viedla cez viac ako päť desaťročí pretekov, zmien konfigurácie okruhu a technického vývoja pretekárskych automobilov.
Od amerického oválu k cestnému okruhu
Fuji Speedway vznikol v roku 1963. Pôvodným zámerom bolo vybudovať obrovský, približne štvor- až šesťkilometrový ovál s klopenými zákrutami podľa amerického vzoru. Projekt však nebol dokončený a z pôvodne plánovaného superspeedway vznikol cestný okruh.
Trať bola otvorená v roku 1965 a jej prvá konfigurácia mala približne šesť kilometrov. Obsahovala extrémne rýchlu rovinku a slávne 30-stupňové klopenie. Práve táto časť sa však neskôr stala problémom. Po niekoľkých vážnych a tragických nehodách bolo klopenie vyradené a okruh prešiel zásadnou úpravou.
Fuji si napriek tomu zachovalo jednu zo svojich najväčších charakteristík – mimoriadne dlhú cieľovú rovinku. Dnešná verzia má 4,563 kilometra a hlavná rovinka meria približne 1,475 kilometra.
Prvý veľký vytrvalostný podnik – 1000 km Fuji
História veľkých vytrvalostných pretekov na Fuji sa začala písať v roku 1967, keď sa uskutočnil prvý ročník pretekov na 1000 kilometrov.
Prvý podnik sa konal 8. a 9. júla 1967 a štartovalo v ňom až 58 automobilov. Víťazstvo získala dvojica Hiroshi Katahira a Masahiro Sato na Honde S800. Druhé miesto obsadila ďalšia Honda S800 a tretie Toyota Sports 800. Už prvý ročník tak ukázal, že Fuji bude významným miestom pre súboje domácich japonských značiek.

© 2000gt
Preteky 1000 km Fuji sa postupne stali jedným z najvýznamnejších vytrvalostných podujatí v Japonsku. Podľa údajov FIA sa tento podnik pravidelne jazdil od roku 1967 až do roku 1992, neskôr sa vrátil aj v rokoch 1999 a 2007.
V prvých rokoch dominovali najmä vozidlá kategórie GT a cestovné automobily. S rozvojom japonského motoršportu však začali na Fuji čoraz výraznejšiu úlohu zohrávať športové prototypy.
Príchod skupiny C
Zásadným obdobím sa stali začiatky 80. rokov. Práve vtedy sa Fuji dostalo na svetovú scénu vytrvalostných pretekov.
V roku 1982 sa na Fuji uskutočnili preteky zaradené do vtedajšieho World Sportscar Championship, predchodcu dnešného WEC. Bol to začiatok éry, v ktorej sa na japonskom okruhu začali objavovať legendárne prototypy skupiny C.
Prvý svetový vytrvalostný podnik na Fuji v roku 1982 vyhrala dvojica Jacky Ickx a Jochen Mass na Porsche. Porsche vtedy porazilo Lanciu a March.
Nasledujúce roky priniesli súboje najväčších mien svetového športu. Na jednej strane stáli Porsche, Jaguar či Mercedes, na druhej strane čoraz silnejší japonskí výrobcovia.
Fuji bolo súčasťou World Sportscar Championship v rokoch 1982 až 1988. V roku 1983 tu vytvoril Stefan Bellof v Porsche 956 mimoriadne rýchly čas 1:10,02 na vtedajšej 4,36-kilometrovej konfigurácii.
Súboj japonských gigantov
Vytrvalostné preteky na Fuji sa postupne stali aj technologickým súbojom domácich automobiliek. Toyota, Nissan a Mazda začali investovať stále viac prostriedkov do športových prototypov. Japonský šampionát športových prototypov vytvoril priestor pre vývoj automobilov, ktoré sa neskôr presadzovali aj na medzinárodnej scéne.
Na Fuji sa tak objavovali stroje ako Porsche 956 a 962, Toyota 88C a neskôr ďalšie prototypy značiek Nissan, Mazda či Jaguar.

© XJW photo
V rokoch 1985 až 1992 bol Fuji zároveň pravidelným dejiskom Fuji 500 Miles, ktoré patrili do All-Japan Sports Prototype Championship. Tento seriál bol jedným z predchodcov neskoršieho šampionátu Super GT.
Rok 1991 a éra Mazdy
Keď sa hovorí o japonskom vytrvalostnom motoršporte, nemožno obísť rok 1991 a historické víťazstvo Mazdy v Le Mans. Úspech modelu 787B ukázal, že japonské automobilky už dokážu konkurovať najlepším európskym výrobcom aj na najväčšej svetovej scéne.
Fuji pritom zohrávalo dôležitú úlohu v celom tomto vývoji. Domáce vytrvalostné preteky poskytovali výrobcom priestor na testovanie technológií, motorov, aerodynamiky a tímovej stratégie.
Do popredia sa postupne dostávali aj Nissan a Toyota, ktoré neskôr preniesli svoje skúsenosti z japonských okruhov na 24 hodín Le Mans.
Veľký návrat v roku 1999
Jedným z najzaujímavejších momentov histórie Fuji prišiel v roku 1999. Automobile Club de l’Ouest, organizátor 24 hodín Le Mans, vtedy usporiadal na Fuji prvé vytrvalostné preteky v Ázii pod svojou organizáciou. Podujatie na 1000 kilometrov sa konalo 7. novembra 1999.
Na štart sa postavili aj dve mimoriadne zaujímavé japonské prototypy – Nissan R391 a Toyota GT-One.
Víťazstvo získal Nissan R391 posádky Erik Comas, Satoshi Motoyama a Masami Kageyama. Toyota GT-One s trojicou Ukyo Katayama, Keiichi Tsuchiya a Toshio Suzuki skončila druhá. Preteky sa navyše uskutočnili vo veľmi náročných daždivých podmienkach.
Toto víťazstvo Nissan R391 patrí medzi významné kapitoly histórie Fuji a zároveň ukázalo, aký potenciál má Japonsko pre organizáciu veľkých medzinárodných vytrvalostných podujatí.
Nová éra po roku 2000
Ďalšia veľká zmena prišla po roku 2000, keď sa majiteľom Fuji International Speedway stala Toyota. Okruh prešiel rozsiahlymi úpravami a v roku 2005 bola otvorená jeho moderná konfigurácia. Nová trať má 4,563 kilometra, 16 zákrut a zachovala si jednu z najdlhších štartových a cieľových roviniek v motoršporte.
Modernizácia pripravila Fuji na návrat medzi najvýznamnejšie svetové motoristické okruhy.
Príchod FIA WEC
Historický okamih nastal v roku 2012, keď sa Fuji Speedway objavil v prvom kalendári novovzniknutého FIA World Endurance Championship.
Nová 6 Hours of Fuji okamžite dostala veľkú pozornosť. Toyota sa vrátila do vrcholového vytrvalostného športu s hybridným prototypom TS030 Hybrid a domáce podujatie bolo pre japonského výrobcu mimoriadne dôležité.

© FIA WEC
Prvý ročník WEC na Fuji vyhrala Toyota vďaka posádke Alexander Wurz, Nicolas Lapierre a Kazuki Nakajima. Toyota tak získala víťazstvo priamo pred domácimi fanúšikmi. Na tribúny prišlo počas víkendu približne 50 000 divákov, pričom samotné preteky sledovalo viac ako 32 000 fanúšikov.
Fuji sa tým definitívne zaradilo medzi stálice svetového vytrvalostného kalendára.
Dážď, ktorý zastavil preteky
Fuji však nie je iba o vysokých rýchlostiach. Počasie v okolí hory Fudži dokáže dramaticky zmeniť priebeh pretekov.
Najvýraznejším príkladom bol rok 2013. Silný dážď a veľmi zlá viditeľnosť prinútili organizátorov preteky prakticky zastaviť. Podľa dobových údajov bolo odjazdených iba 16 kôl a podujatie bolo ukončené za safety carom.
Práve nepredvídateľné počasie je jedným z charakteristických prvkov Fuji. Jasné počasie môže v priebehu niekoľkých hodín vystriedať hustý dážď a nízka oblačnosť.
Toyota a domáce víťazstvá
S príchodom hybridnej éry sa z Fuji stalo prakticky domáce ihrisko Toyoty.
Toyota vyhrala prvé tri ročníky WEC na Fuji v rokoch 2012, 2013 a 2014. V roku 2015 síce zvíťazilo Porsche, ale Toyota sa následne vrátila na víťaznú vlnu.

© AUSmotive.com
V roku 2016 vyhrala Toyota s posádkou Kamui Kobayashi, Mike Conway a Stéphane Sarrazin. Ďalšie víťazstvá pridávali Kazuki Nakajima, Kamui Kobayashi a ich tímoví kolegovia.
Fuji sa tak stalo jedným z najúspešnejších okruhov v histórii továrenského programu Toyota Gazoo Racing vo WEC.
Súboj Toyoty a Porsche
Jedným z vrcholov modernej histórie Fuji bol súboj Toyoty a Porsche v hybridnej ére LMP1. V roku 2015 dokázalo Porsche prelomiť dominanciu Toyoty na jej domácej pôde. Porsche obsadilo prvé dve miesta a zároveň smerovalo k zisku svetových titulov.
Pre fanúšikov vytrvalostných pretekov išlo o obdobie, keď sa na Fuji stretávali technicky mimoriadne vyspelé prototypy Toyota TS050 Hybrid a Porsche 919 Hybrid. K súbojom sa pridával aj Audi R18 e-tron quattro.
Fuji v ére Hyperautomobilov
Po ukončení éry LMP1 prišla nová generácia vrcholových prototypov. FIA WEC prešlo na kategóriu Hypercar a Fuji zostalo súčasťou kalendára.
Japonský podnik sa stal dôležitým bodom sezóny pre Toyotu, ktorá má priamo pod Fuji svoje domáce publikum. Okrem najvyššej kategórie sa na trati pravidelne objavujú aj vozidlá LMGT3.

© Charly Lopez / DPPI
V roku 2020 a 2021 sa WEC do Japonska pre pandémiu COVID-19 nevrátilo. Po prestávke sa však Fuji opäť stalo pravidelnou súčasťou šampionátu.
Viac než len preteky
Fuji Speedway je výnimočné nielen svojou históriou, ale aj prostredím.
Trať leží priamo pod horou Fudži, ktorá je so svojou výškou 3 776 metrov jedným z najvýraznejších symbolov Japonska. Za priaznivého počasia je možné z okruhu sledovať jej zasnežený vrchol, čo vytvára jednu z najpôsobivejších scenérií v motoristickom športe.
Okruh zároveň patrí medzi najrýchlejšie miesta vo WEC. Dlhá 1,475-kilometrová rovinka umožňuje prototypom dosahovať veľmi vysoké maximálne rýchlosti a zároveň kladie veľké nároky na brzdy, pneumatiky a aerodynamickú účinnosť.
Storočné jubileum WEC
Význam Fuji v modernej histórii vytrvalostných pretekov ešte zvýraznilo vydanie 6 Hours of Fuji 2025. Podujatie bolo označené za 100. preteky v histórii FIA WEC.
Dlhá história Fuji tak pokračuje aj v súčasnej ére Hyperautomobilov a LMGT3. Z pôvodného japonského vytrvalostného podujatia na 1000 kilometrov sa stal jeden z najvýznamnejších ázijských pretekov svetového šampionátu.
Fuji – miesto, kde sa stretáva história a budúcnosť
História vytrvalostných pretekov na Fuji Speedway je príbehom neustáleho vývoja. Od malých japonských športových automobilov Honda S800 a Toyota Sports 800 cez legendárne prototypy skupiny C, Porsche 956, Nissan R391 a Toyota GT-One až po dnešné hybridné Hyperautá.
Za viac ako polstoročie sa zmenili automobily, pravidlá aj samotná trať. Jedna vec však zostala rovnaká – Fuji je miestom, kde sa vytrvalostné preteky stretávajú s japonskou automobilovou kultúrou.

© Julien Delfosse / DPPI
A práve preto má 6 Hours of Fuji v kalendári FIA WEC špeciálne postavenie. Nie je to iba ďalšie kolo svetového šampionátu. Je to pokračovanie príbehu, ktorý sa začal písať už v roku 1967, keď sa na úpätí hory Fudži po prvý raz bojovalo o víťazstvo v pretekoch na 1000 kilometrov.