Dvojnásobný majster sveta Formuly 1 Fernando Alonso rozšíril svoju kariéru o jednu z najväčších výziev motoristického športu. V rokoch 2018 a 2019 sa postavil na štart 24 hodín Le Mans s tímom Toyota Gazoo Racing a v oboch prípadoch dokázal legendárne vytrvalostné preteky vyhrať. K tomu pridal aj titul majstra sveta vo vytrvalostných pretekoch FIA WEC.
Nová výzva mimo Formuly 1
Fernando Alonso patril dlhé roky medzi najvýraznejšie osobnosti Formuly 1. Po zisku majstrovských titulov v rokoch 2005 a 2006 však začal čoraz intenzívnejšie vyhľadávať nové motoristické výzvy. Jednou z nich boli legendárne 24-hodinové preteky v Le Mans, ktoré už dlho patrili medzi jeho vysnívané podujatia.
V januári 2018 Toyota Gazoo Racing oficiálne potvrdila jeho angažovanie pre supersezónu 2018 – 2019 vo FIA World Endurance Championship (WEC). Španielsky jazdec sa stal súčasťou posádky vozidla Toyota TS050 Hybrid s číslom #8, v ktorej jeho tímovými kolegami boli Švajčiar Sébastien Buemi a Japonec Kazuki Nakajima.
Alonsa čakala výrazná zmena. Kým vo Formule 1 rozhoduje o výsledku predovšetkým výkon jednotlivca v priebehu niekoľkých hodín, vytrvalostné preteky vyžadujú spoluprácu troch jazdcov, precíznu stratégiu, šetrné zaobchádzanie s technikou a schopnosť udržať vysoké tempo počas celej noci aj dňa.
Le Mans 2018: Víťazná premiéra
Na 86. ročník 24 hodín Le Mans, ktorý sa konal 16. a 17. júna 2018, prichádzal Alonso s veľkými očakávaniami. Toyota sa už roky pokúšala dosiahnuť absolútne víťazstvo v tomto prestížnom podujatí, no napriek opakovaným pokusom jej najvyšší stupienok stále unikal.
Toyota TS050 Hybrid patrila medzi najvýkonnejšie prototypy kategórie LMP1. Kombinácia preplňovaného spaľovacieho motora a hybridného systému poskytovala vozidlu mimoriadny výkon, pričom úspech závisel aj od efektívneho využívania energie a dokonalej tímovej súhry.
Alonso sa počas svojho prvého súťažného vystúpenia v Le Mans rýchlo adaptoval na odlišný charakter pretekov. Už v úvodnej časti svojho prvého stintu sa dokázal dostať do čela a potvrdil, že aj napriek obmedzeným skúsenostiam s vytrvalostnými prototypmi dokáže jazdiť na špičkovej úrovni.
Posádka vozidla číslo #8 následne absolvovala náročných 24 hodín bez toho, aby stratila rozhodujúcu pozíciu. V závere pretekov síce Toyota čelila tlaku sesterského vozidla s číslom #7, no technické problémy a časové penalizácie súperiacej posádky napokon rozhodli v prospech Alonsa, Buemiho a Nakajimu.
Kazuki Nakajima priviedol Toyotu číslo #8 do cieľa na prvom mieste. Posádka zvíťazila s náskokom dvoch kôl pred druhou Toyotou, ktorú pilotovali Mike Conway, Kamui Kobayashi a José María López.
Pre Alonsa to bolo premiérové víťazstvo v Le Mans hneď pri prvom štarte. Pre Toyotu išlo zároveň o historicky prvý celkový triumf v tomto podujatí po dlhoročnom úsilí japonskej automobilky.
Obhajoba v roku 2019 priniesla ďalšiu drámu
O rok neskôr sa Alonso, Buemi a Nakajima vrátili do Le Mans s jasným cieľom – obhájiť prvenstvo. Na 87. ročníku pretekov, ktorý sa uskutočnil 15. a 16. júna 2019, nastúpili opäť s Toyotou TS050 Hybrid číslo #8.
Hoci Toyota bola favoritom, priebeh pretekov ukázal, že ani výrazná technická prevaha nezaručuje pokojný záver. Väčšinu pretekov sa o víťazstvo usilovala aj sesterská Toyota číslo #7, ktorá mala v záverečných hodinách veľmi dobre rozbehnutú cestu za triumfom.
Rozhodujúci okamih prišiel v poslednej hodine. José María López, ktorý sedel za volantom Toyoty číslo #7, musel zamieriť do boxov pre defekt pneumatiky. Problém so snímačom pritom spôsobil, že tím pôvodne identifikoval nesprávnu pneumatiku. Vozidlo sa preto vrátilo na trať s ďalším poškodeným kolesom a následná zastávka znamenala stratu vedenia.
Toyota číslo 8 túto príležitosť využila. Nakajima opäť absolvoval záverečný úsek pretekov a priviedol posádku do cieľa na prvom mieste. Alonso, Buemi a Nakajima zvíťazili s náskokom približne 16,9 sekundy pred tímovými kolegami.
Druhý triumf bol o to cennejší, že prišiel po dramatickom závere a potvrdil schopnosť posádky zvládnuť tlak až do posledných metrov.
Dva triumfy a titul majstrov sveta
Víťazstvo v roku 2019 neznamenalo iba úspešnú obhajobu prvenstva v Le Mans. Pre Alonsa, Buemiho a Nakajimu bolo zároveň zavŕšením mimoriadnej sezóny vo FIA WEC.
Špeciálna supersezóna 2018 – 2019 zahŕňala aj dva ročníky 24 hodín Le Mans. Posádka Toyoty číslo #8 dokázala vyhrať oba a získala titul majstrov sveta jazdcov vo vytrvalostných pretekoch.
Alonso tak rozšíril svoju zbierku úspechov o ďalší svetový titul v odlišnej disciplíne. Po dvoch majstrovských korunách vo Formule 1 potvrdil, že dokáže uspieť aj v pretekoch, v ktorých je okrem rýchlosti rozhodujúca vytrvalosť, práca s technikou a spolupráca s tímovými kolegami.
Jeho úspechy v Le Mans zároveň posilnili ambície získať takzvanú motoristickú Trojitú korunu (Triple Crown). Tento neoficiálny pojem spája víťazstvo v Monaku vo Formule 1, triumf v 24 hodinách Le Mans a prvenstvo v pretekoch Indianapolis 500. Alonso už mal na konte víťazstvá v Monaku aj Le Mans, no Indianapolis 500 sa mu napriek viacerým pokusom vyhrať nepodarilo.
Rozlúčka s Toyotou a ďalšie motoristické výzvy
Po skončení sezóny 2018 – 2019 Alonso ukončil svoje pôsobenie v programe Toyoty vo FIA WEC. Jeho kapitola vo vytrvalostných pretekoch však zostala jednou z najvýraznejších epizód jeho kariéry mimo Formuly 1.
Dva štarty v Le Mans, dve celkové víťazstvá a titul majstra sveta predstavovali mimoriadne úspešnú bilanciu. Španielsky jazdec ukázal, že prechod z monopostov do vytrvalostných prototypov nemusí byť pre skúseného pilota neprekonateľnou prekážkou, ak sa dokáže prispôsobiť odlišnej technike aj nárokom tímových pretekov.
Alonsove triumfy navyše zostávajú neoddeliteľnou súčasťou historického príbehu Toyoty v Le Mans. Japonská značka sa po rokoch neúspechov konečne dočkala vytúženého prvenstva a následne ho dokázala obhájiť.
Fernando Alonso tak v Le Mans nezostal iba hosťujúcou hviezdou z Formuly 1. Stal sa dvojnásobným víťazom najprestížnejších vytrvalostných pretekov sveta a majstrom sveta FIA WEC – úspechmi, ktoré definitívne potvrdili jeho všestrannosť na najvyššej úrovni motoristického športu.