Píše sa dátum 23. jún 1991, pár minút po 16:00 : Na cieľovej rovinke sa objavuje oranžovo-zelený prototyp s číslom #55. Z jeho útrob sa ozýva vysoký, takmer neuveriteľný zvuk štvorrotorového motora. Za volantom sedí Johnny Herbert.
všetky © ACO | lemans.com
O niekoľko sekúnd neskôr je všetko rozhodnuté. Mazda 787B vyhráva 24 hodín Le Mans. Pre Mazdu to nebolo iba prvé víťazstvo. Stala sa prvým japonským výrobcom, ktorý vyhral Le Mans celkovo. A jej automobil sa zároveň zapísal do histórie ako jediný víťaz Le Mans poháňaný rotačným motorom.
Bol to koniec 17 rokov snaženia, vývoja a množstva neúspešných pokusov. A možno práve preto je príbeh Mazdy 787B dodnes taký výnimočný.
Sen, ktorý trval 17 rokov
Mazda sa na Le Mans prvýkrát objavila už v roku 1970. Cesta k absolútnemu víťazstvu však bola mimoriadne dlhá. Japonská automobilka postupne získavala skúsenosti a vyvíjala svoje pretekárske rotačné motory. Práve Wankelov motor sa stal jedným z najväčších technických podpisov Mazdy.
Po rokoch vývoja vznikla v roku 1991 posledná evolúcia tejto koncepcie – Mazda 787B. Jej najväčšou zbraňou bol motor R26B.
Štyri rotory a 700 koní
R26B bol atmosférický štvorrotorový motor s označením 654 cm³ × 4 rotory. Mazda uvádza maximálny výkon približne 700 koní pri 9 000 otáčkach za minútu. Na automobil s hmotnosťou približne 830 kg to znamenalo neuveriteľný pomer výkonu k hmotnosti.
Motor však nebol iba o výkone. Inžinieri značky Mazda venovali obrovskú pozornosť spotrebe paliva a spoľahlivosti. R26B dostal napríklad elektronicky riadené vstrekovanie, variabilné nasávanie a trojité zapaľovanie pre každý rotor. Použité boli aj keramické apex tesnenia.
Výsledkom bol motor, ktorý dokázal pracovať vo vysokých otáčkach, mal obrovský výkon a zároveň mal vydržať 24 hodín nepretržitej záťaže.
A potom tu bol zvuk. Ten sa stal legendou sám o sebe.
Zvuk, ktorý nebolo možné prehliadnuť
Kto niekedy počul 787B na plný plyn, vie, že tento automobil neznel ako bežný pretekársky prototyp. Štvorrotorový Wankel produkoval charakteristický vysoký a prenikavý zvuk, ktorý pripomínal skôr turbínu než klasický spaľovací motor.
Práve tento zvuk sa stal jedným z najznámejších podpisov Mazdy. A na Le Mans ho bolo počuť počas celej noci.
Žiadny favorit
Mazda však do ročníka 1991 nevstupovala ako hlavný favorit. Na štarte boli obrovské mená. Mercedes-Benz, Jaguar, Porsche, Peugeot… Ich automobily boli rýchle a technologicky vyspelé. Mazda musela proti týmto súperom postaviť nielen výkon, ale predovšetkým spoľahlivosť.
Víťazná 787B s číslom 55 navyše štartovala až z 19. miesta. Pred ňou bolo množstvo oveľa rýchlejších automobilov. Na Le Mans však 24 hodín znamená viac ako kvalifikačné kolo. A Mazda to vedela.
Z 19. miesta do prvej desiatky
Po štarte sa za volant posadil Volker Weidler. Mazda začala postupne stúpať poradím. Nič dramatické, žiadne riskantné útoky, žiadne zbytočné poškodzovanie auta, len stabilné tempo.
Do šiestej hodiny sa Mazda dostala do prvej desiatky. Keď sa preteky prehupli do noci, začala byť čoraz nebezpečnejším súperom. A zatiaľ čo iné automobily začínali mať problémy, 787B pokračovala.
Noc rozhoduje
Práve noc patrí na Le Mans medzi najťažšie časti pretekov. Jazdci musia pri vysokých rýchlostiach jazdiť v tme, premávke a často aj v meniacich sa podmienkach. Pre Mazdu však noc priniesla niečo ešte dôležitejšie: pozíciu.
V polovici pretekov už 787B jazdila na treťom mieste. Pred ňou boli stále rýchlejšie automobily ale ich náskok sa postupne zmenšoval. Neskôr začali odpadávať favoriti, Le Mans je neúprosné. Automobil môže byť najrýchlejší na trati, ale ak nevydrží do cieľa, jeho rýchlosť nič neznamená. Mazda pokračovala bez veľkých problémov.
Počas pretekov absolvovala 28 zastávok v boxoch. Okrem tankovania a výmeny pneumatík si vyžiadala iba minimum zásahov – okrem iného jednu úpravu oleja, výmenu brzdových kotúčov a platničiek a výmenu prednej časti karosérie.
To bolo kľúčové, Mazda nebola najrýchlejšia, bola však neuveriteľne konzistentná.
Tri hodiny do cieľa
Do konca zostávali približne tri hodiny, Mazda bola na druhom mieste. Pred ňou jazdil Mercedes-Benz C11 a práve vtedy prišiel zlom. Mercedes postihli technické problémy a jeho preteky sa skončili. Mazda 787B sa dostala do vedenia. Zrazu sa všetko zmenilo, z outsidera sa stal líder.
Ale Le Mans ešte stále nebolo vyhraté.
Posledné hodiny
Teraz už nešlo o to, kto dokáže jazdiť najrýchlejšie ale o to, kto dokáže vydržať. Mazda mala náskok a tím sa sústredil na to, aby automobil bezpečne dokončil posledné hodiny. Jazdci presne dodržiavali plánované tempo.
Ak bolo potrebné, zrýchlili, aby získali odstup, keď to nebolo nutné, šetrili techniku. Mazda sama uvádza, že 787B počas pretekov dokázala jazdiť presne podľa naplánovaných časov a v potrebných momentoch zvýšiť tempo na vytvorenie náskoku.
Johnny Herbert a posledný stint
V závere pretekov sedel za volantom Johnny Herbert. Britský jazdec mal pred sebou posledné kolá, motor, prevodovka, brzdy a pneumatiky fungovali. Pred Mazdou bola už iba cieľová rovinka. Herbert priviedol číslo #55 k šachovnicovej vlajke. Mazda vyhrala Le Mans!
Herbert však po náročnom závere doplatil na extrémnu dehydratáciu a po vystúpení z auta potreboval lekársku pomoc. Na pódiu preto chýbal. Jeho tímoví kolegovia Volker Weidler a Bertrand Gachot tak oslavovali historické víťazstvo na pódiu bez neho.
362 kôl. Takmer 5 000 kilometrov
Mazda 787B absolvovala 362 kôl, čo predstavovalo približne 4 923 kilometrov. A čo je ešte pôsobivejšie, automobil dokázal preteky absolvovať bez technického problému, ktorý by spôsobil výraznú stratu času. Pit stopy pozostávali prevažne z plánovaných úkonov – tankovania, výmeny pneumatík a jazdcov či servisných zásahov.
Na druhom a treťom mieste skončil Jaguar XJR-12. Mercedes, ktorý patril medzi favoritov, skončil až piaty.
Historický moment pre Japonsko
Víťazstvo Mazdy nebolo iba úspechom jedného tímu. Bolo to historické víťazstvo celého japonského automobilového priemyslu. Mazda sa stala prvým japonským výrobcom, ktorý vyhral 24 hodín Le Mans celkovo a zároveň zostáva jedinou značkou, ktorej sa podarilo vyhrať Le Mans s rotačným motorom. Práve preto má 787B v histórii pretekov výnimočné miesto.
Posledná šanca pre Wankel
Na víťazstve je ešte jedna neuveriteľná vec. Rok 1991 bol totiž pre rotačný motor na Le Mans poslednou šancou. Pravidlá sa menili a od nasledujúceho obdobia sa vytrvalostné preteky mali orientovať na nové technické predpisy, ktoré rotačným motorom už nedávali rovnaký priestor.
Mazda teda vedela, že ak chce s „Wankelom“ vyhrať, musí to dokázať práve teraz. Po 17 rokoch snaženia sa jej to podarilo. Lepší koniec už tento príbeh prakticky nemohol dostať.
10 zaujímavostí o Mazde 787B :
- Bola prvým japonským víťazom Le Mans
Mazda sa v roku 1991 zapísala do histórie ako prvý japonský výrobca s celkovým víťazstvom.
- Mala štvorrotorový motor
R26B používal štyri rotory s konfiguráciou 654 cm³ × 4.
- Výkon bol približne 700 koní
Motor dosahoval maximum okolo 700 PS pri 9 000 ot./min.
- Váha iba okolo 830 kg
Ľahká karbónová konštrukcia pomáhala Mazde dosahovať vynikajúci pomer výkonu a hmotnosti.
- Štartovala až z 19. miesta
Víťazný automobil rozhodne nezačínal z pole position.
- Prešla 362 kôl
Za 24 hodín zvládla približne 4 923 km.
- Mazda nasadila tri automobily
Číslo #55 vyhralo, druhá 787B skončila šiesta a staršia Mazda 787 obsadila ôsme miesto.
- Bola mimoriadne spoľahlivá
Počas 28 zastávok v boxoch potrebovala iba minimum neplánovaných zásahov.
- Je jediným víťazom Le Mans s rotačným motorom
Dodnes žiadny iný automobil s Wankelovým motorom nedokázal zopakovať tento úspech.
- Jej zvuk je rovnako legendárny ako samotné víťazstvo
Vysokootáčkový štvorrotorový R26B vytváral charakteristický prenikavý zvuk, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou identity 787B.
Legenda, ktorá nezostarla
Mazda 787B je dnes oveľa viac ako historický pretekársky automobil. Je symbolom doby, keď automobilky na Le Mans skúšali odvážne technické riešenia a hranice toho, čo bolo možné dosiahnuť.
Je symbolom vytrvalosti. Symbolom japonského inžinierstva. A predovšetkým symbolom toho, že v Le Mans nie vždy vyhráva najrýchlejšie auto. Vyhráva auto, ktoré dokáže jazdiť rýchlo, šetriť techniku a vydržať až do posledného kola.
V roku 1991 to dokázala Mazda. Po 24 hodinách a 362 kolách sa oranžovo-zelená 787B číslo #55 stala legendou. A jej štvortaktný… vlastne štvorrotorový „Wankel“ odvtedy už na Le Mans nikdy nezaburácal v boji o celkové víťazstvo. Pretože Mazda si v roku 1991 vzala svoju šancu – a premenila ju na nesmrteľnú legendu.